Zasvätená diablovi - 3. Časť: PRECITNUTIE

12. prosince 2013 v 15:03 | Lexi Invicta Van der Spark |  Zasvätená diablovi

Kapitola tretia





Niekde medzi smrťou a životom
Bledé dievča stojí na hmlistej zemi a veľkými, hnedými očami udivene pozoruje okolie. Z mäkkého nepevného povrchu sa pred ňou dvíha akási tmavá stolička s vysokým operadlom a zahnutým priestorom pre ruky. Je vyrobená zo silno hnedého dreva a jej záhyby sú takmer dokonalé.
Okolo vládne tma. Jediný priestor, ktorý vidí vytvárajú mäkké oblaky pri dotyku sálajúce červenú žiaru. Čierňava ale nie je obyčajná, ako keď nám chýba svetlo. Zdá sa, že... ďalej nič nie je. Akoby malý priestor, kde sa dievča nachádza, je stredom celého vesmíru.
Kúdol hmly sa dvíha zo zeme a ľahučko, akoby ani nemal váhu, sa presunie ďalej od jej tváre. Pohľadom sleduje, ako pomaly mizne v tme.
"Victoria."
Prekvapene sa strhne a hnedo-ryšavé lokne jej zavejú.
Zazrie muža.
Skúmavo mu pohľadom švihá po tele a premeriava si ho.
Je vysoký, na nahej opálenej hrudi sa mu vynímajú svaly. Do tváre mu padajú havranie vlasy, ukazuje nečitateľný výraz.
Akoby vycítil jej nevyslovenú otázku, ležérne odpovie.
"Na tom predsa nezáleží. Podstatné je, kto si ty. Vieš kto si, Victoria?"
Dievča sa nechápavo zamračí.
"Čo o sebe vieš?" zmení otázku, nevnímajúc jej naivitu.
Zvláštnosť celej situácie ju zo zvedavosti donúti odpovedať.
"Som Victoria," pokrčí plecami, "Narodila som sa 15. Mája 2178. Rodičia zomreli keď som mala osem. Mám mladšiu sestru a..." zarazí sa, " nežijem."
Vyplašené oči zdvihne k cudzincovi.
"Správne," na perách sa mu rozľahne spokojný úsmev.
"Kde sme?" šepne a obviňujúco sa naňho zamračí.
Priestorom sa rozľahne drsný smiech.
"Čakal som, kedy sa opýtaš."
Ozvena neprichádza, zvuk sa zadusil v tme.
"Pravda je, moja drahá, že sme..." od žiary červené oči sa mu zalesknú. Upiera na ňu pohľad. "Nikde," dodá.
Dotyčná sa opäť zamračí.
"Videl som, že ty, Victoria, si bojovníčka." Na chvíľu sa odmlčí. "Že odmietaš opustiť tento svet, i keď to osud zariadil inak."
"Osud neexistuje," ostro sykne dievča.
Do uší sa jej vpíja opäť ten trpký smiech. Bojovne vystrčí hlavu.
"Dobrý postreh." Spraví dva kroky a rozmazaná zem pod ním sa rozsvieti.
"Nakoniec, sme si podobní. Silné duše. Vieš, videl som, akosi sa metala, vzpierala ceste na druhú stranu. Vedel som, že práve ty mi pomôžeš. A tak som ťa vytiahol."
"Vytiahol, odkiaľ?" zvedavo zdvihne hlavu. Strach z neznámeho je preč.
"Z toku," prosto povie, "Z toku mŕtvych cestujúcich k pokoju."
"Vieš, hnevá ma, ako všetka pocta ide Bohom," nenechá ju zareagovať.
"Ľudia by mali oslavovať silných! Nie neexistujúce stvorenia, plné vymyslenej lásky!" odfrkne si a do tváre mu vstúpi červeň hnevu.
"Tak predsa," ticho si zamrmle Victoria pre seba.
"A preto, drahá, ich privedieš na inú vieru. Aby uctievali mňa," prísne prižmúri oči.
"Stále neviem, kto si," vyhlási dievča.
Sucho sa zachechtá.
"Ako som povedal, na tom nezleží. Ľudia mi však vravia Satan, alebo Diabol."
"A ako to mám asi spraviť?" vykrúca sa Victoria.
"To nechám na teba," spojí pery. "Ale rozmysli si, ako sa zachováš. Mohli by sme kraľovať spolu, bojovníčka," jemne, ale hrozivo sa pousmeje pri predstave.
"Ak ma ale zavrhneš, neručím za zdravie tvojej sestry. A ani to, či budeš o sebe vedieť, alebo plávať medzi ostatnými bezduchými ku koncu," odmlčí sa, "životnej púte."
Victoria o krok ustúpi, keď jej zabodne varovní pohľad do očí. Zamrazí ju. Alexia...
"A teraz choď. Stačí si v mysli vybaviť miesto a ocitneš sa tam."
Victoria nechá viečka padnúť.
"A, Victoria," osloví ju.
Opäť otvorí oči.
"Áno?"
"Pamätaj, že ťa nikto nevidí a nemôžeš priamo ovplyvňovať tok času."
Čelo sa jej zvraští v nechápavej grimase.
"Sme len prach, Victoria. Duše uväznené medzi smrťou a životom, dosť silné sa vrátiť. Z našich tiel je popol a ten ťažko hocčo ovplyvní. Musíš sa vynájsť."
Prikývne, ale v hlave sa jej ozývajú jeho slová zas a znova.
Sme len prach... Nemôžeme nič ovplyvniť.
Ich význam celkom nechápe. Tak len zavrie oči a v mysli si vybaví mesto. Mesto, v ktorom kedysi žila.
Prebodnú ju spomienky a zaženie horúce slzy.
Odchádza z tohto zvláštneho miesta.
Je zmätená. Ale jedno vie. Nemôže urobiť, čo od nej žiada.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama