Smrtiaci návrat - 2. Časť: POHREB

12. prosince 2013 v 21:16 | Lexi Invicta Van der Spark |  Smrtiaci návrat

Kapitola druhá





Boli sme traja. Ja, mama a Ren. Všetci vyfintení v módnych róbach, no so sklesnutými tvárami. S čiernym oblečením sme ladili do sychravého počasia čo vládlo vonku. Studený vietor mi bičoval tvár a vial ebenové vlasy preč z tváre. Blížili sme sa k cintorínu.
V diaľke som videla obrysy mohutných hrobov, čo sa tiahli do výšky a pripomínali nám naše utrpenie zo straty milovaných osôb. Vztýčila som hlavu a zadržujúc slzy rozhodne kráčala v ústrety poslednej rozlúčke.

Pridali sme sa do sprievodu. Vpredu, celkom na začiatku dlhého radu boli svalnatí muži, nesúc lesklú čiernu zdobenú rakvu. S jedinou krvavou ružou v rukách som ich nasledovala, snažiac sa nerozkričať od žiaľu čo mi zužoval celé telo. Za nami sa mihali ruky huslistov, ktoré vytvárali smútočnú hudbu, nesúcu celú atmosféru na notových ramenách. V dlhom rade potom kráčali ďalší priatelia nášho zosnulého.
Posúvali sme sa pomaly, neexistoval žiaden dôvod čo by nás prinútil k energickému radostnému tempu. V ladných tónoch drevených nástrojov sme sa dostavili na miesto.
Čerstvá tráva pod mojimi nohami veselo žiarila, tešila sa z častého dažďa. Mnoho nôh v čiernych lakovaných topánkach po nej však poskákalo, až ležala polomŕtva udupaná na zemi.
Smútok zasiahol každého. Videla som to miesto. Hlboká studená jama, vyžaroval z nej chlad. Toto má byť miesto kde bude ležať telo môjho otca? Nie! Stále som tomu nemohla uveriť, nepripúšťala som si možnosť, že je mŕtvy. Nemôže, jednoducho nemôže!
Nikdy neuvidím jeho úsmev... Nikdy sa spolu nezasmejeme... Nebudeme spomínať na tie skvelé časy, čo sme spolu prežili... Prešla som ďalej, s kamennou tvárou.
"Stretli sme sa tu vzdať úctu zosnulému Lucenovi Dierovi, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami. Psychická záťaž spôsobila, že si sám zobral život," ťahavým hlasom vyhlásil kňaz.
Napla som sa. Nie. Bol zavraždený.
Stláčala som päste a zatínala zuby, málo chýbalo, aby som môj rozrušený výkrik postrašil všetkých prítomných. "Neprirodzené výskumy ho donútili k tak nepeknému kroku, čo každý z nás ľutuje."
A dosť!
Môj otec nie je žiaden blázon. A tento smiešny hlupák tu rozvádza nepravé informácie, stavia ľudí proti nám. Pretiekol pohár mojej trpezlivosti, posledná kvapka zapríčinila, že kopcovito zatečená tekutina sa náhle pustila putovať preč.
"To teda nie!" skríkla som.
Obecenstvo doteraz uznanlivo pokyvovalo hlavou, no odrazu všetci upierali zrak na mňa.
"Môj otec nebol hlupák, ani psychicky narušený," odvážne som riekla, zabárajúc smrtiaci pohľad do kňaza. Hnev mi sršal z hlasu. "Zavraždili ho," stíchla som.
"Ale slečna Dierová, nebuďte smiešna!" mávol rukou kňaz. "Kto si myslíte, že by ho tak mohol zabiť? Nejakí mafiáni? Či už piráti?" na oko sa smial.
Prepichla som ho čistou nenávisťou, cez zreničky sa prevŕtala až ku mozgu.
"Vysatí," v napätom tichu znel môj hlas nebezpečne. Ľuďmi sa vzniesla vlna ruchu, zhíkli. Jediný kňaz prevrátil očami a pustil sa mi protirečiť.
"Vysatí? Tí z tej legendy o princovi Crahuliencovi? Ľudia, ktorým bol život odobraný? Čo je toto sa žart, strieľate si z nás?" "Oni prídu. Viem to. Budete ľutovať," stála som ako socha, hýbajúc len perami. Tie jeho diabolské oči ma iritovali, odmietali sa podmaniť môjmu názoru.
Predstavovala som si, ako mi z očí pomaly vychádza zlatá žiara, kruto sa k nemu približuje a bolestivo vypaľuje tie jeho. Až kričí. Jeho hlas, plný bolesti, sa rozlieha celým cintorínom a chlácholí mi dušu.
"Budeme ľutovať?"
"Že ste neverili. Áno, budete. Keď sa vám ostrý ľad z ich tela zapichne pod kožu, prejde celým obehom a vyšle smrtiace útoky. Lenže predtým, budete o ňu žobrať. Smrť. V čase, čo sa budete zvíjať v kŕčoch, pokorení surovou bolesťou, príde ona. Temná záchrana."
Hľadel mi do očí, pohŕdavý výsmech ho rýchlo prešiel. Celému priestoru vládlo ticho. Kňaz potom otvoril ústa a dokončil obrad. Všetci bez slova stále ohromení mojim podivným monológom položili kvety na hrob.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wiky Dream Wiky Dream | Web | 14. prosince 2013 v 13:30 | Reagovat

wow.. Tak to bylo kruté a drsné..
A taky úžasně popsané, nejlepší byl ten konec, začíná to být opravdu hodnš hodně tajemné, myslí, že tenhle příběh se mi bude hodně líbit :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama