Smrtiaci návrat - 1. Časť: SEN

12. prosince 2013 v 21:05 | Lexi Invicta Van der Spark |  Smrtiaci návrat

Kapitola prvá





Je ich veľa. Až príliš veľa. Nie, nie, nie, nie, nie! Na ramene som pocítila dotyk. Chlad. Zhmotnený chlad, čo so sebou ťahá smrť. Cez pokožku mi zaviali kúsky ľadu. Bolestivo sa zapichli pod kožu a rozosielali paralyzujúce výboje do celého teľa. Stuhla som v kŕči, keď sa mi v tele nahromadila bodavá bolesť. Stovky pomyseľných nožov pomaly vytvárali hlbšie a hlbšie ryhy, mučila ma. Chcela som vykríknuť, šialenstvo sa mi zbiehalo v očiach. V zlomku sekundy všetko zmizlo, jediné, čo som cítila bol ten chlad. Chlad a smrť. Posledná spomienka, jediné meno, iba toľko mi bolo súdené. Ocko... Hneď na tom som spadla do páchnucej tmavej priepasti, zvanej definitívna smrť.
Prudko som sa posadila a zadychčane dýchala. Môj vyjavený pohľad malo na svedomí to najstrašnejšie zlo, čo ma chodilo strašiť. Najhoršie je, že môj strach bol oprávnený. Som doma, som doma... opakovala som si. Odkedy zomrel otec, takéto sny mám každý deň. Nezáleží, koľko krát som tú istú udalosť zažila, vždy bude rovnako hrozivá. Stále vidím to isté. Vysatí. Snehovo biela pokožka, čo na niektorých miestach chýba, smrtiace oči, v ktorých život už dávno vyhasol. Pohľad na ich spálené vyschnuté vlasy, núti ľudí vracať, z cvrknuté pery bez jedinej tekutiny vám prebúdzajú pud sebazáchovy. Oživené mŕtvoly, ktoré sa vrátili z podsvetia. Napoly duchovia, napoly hmatateľný. Jediný priami kontakt s nimi vyvolá okamžitú bolestivú smrť. Že vraj sny sa občas môžu stať skutočnosťou... Lenže zabúdame, že nočné mory sa k nim zaraďujú tiež.
Postavila som sa a znechutene prešla k oknu. Bolo ledva okolo polnoci, na oblohe viseli stovky žiarivých hviezd kontrastujúcich s atramentovým pozadím a bledým svetlom mi príjemne svietili do očí. Na ulici sa rozprestieral klud, predmety boli zahalené rúškom tmy, len vzduchom sa nieslo húkanie sovy. S myknutím kľučky som preborila bariéru medzi nocou a mnou, cez parapet sa ku mne dovliekol čerstvý chladný vzduch. Nabrala som ho do pľúc plnými dúškami; pomohlo mi to prečistiť si hlavu. Pod predmetmi na ulici čo unikali blikajúcemu svetlu pouličných lámp som videla monštrá, s vytasenými zbraňami a divokým pohľadom. Zdalo sa mi, že sa ku mne niečo blíži, vietor potichu šepká: Smrť. Smrť. Smrť. Na zátylku som pocítila zimomriavky. Znechutene som zabuchla okno a vrátila sa späť pod teplú perinu. Musím sa poriadne vyspať na zajtrajšok.

"Lauréééén!" s krikom opíc do izby vtrhol Ren, môj hyperaktívny mladší brat.
"Sklapni!" rozospato som po ňom hodila vankúš. Poľahky sa uhol a ďalej predvádzal domorodé tance pre mojou posteľou. "Vstávaj, vstávaj!" hučal. "Mama hovorí, že sa máš chystať."
"Mne je jedno, čo mama hovorí," precedila som pomedzi zuby.
"Hm," uškrnul sa a trielil preč. "Mamáááá! Lauren neposlúcha!" zatiahol.
Rozhorčene som si odfrkla a proti vôli sa postavila.
"Ren! Ty zasran malý!" dupajúc som sa dostavila do kuchyne.
Bol tam, krčil sa za drevenou stoličkou a vyškieral.
"Aj ja vám želám pekné ráno..." sucho riekla mama. "Lau, môžeš mi pomôcť?"
Vzdychla som si.
"S čím?" Neodpovedala, iba po mne hodila pár jedál. Venovala som Renovi posledný zákerný pohľad a presunula pozornosť k praženici. Čerstvé vajíčka bublali na rozhorúčenej panvici, keď sa mama pokúšala rozprúdiť konverzáciu. "Dúfam, že dnes sa budete správať ukážkovo," prísne predniesla. Neisto som sa na ňu pozrela.
Jej manžel má pohreb a ona sa stará o to, ako sa budeme správať?
"Mami..." chytila som ju za ruku.
Strhla sa a pozrela mi do očí. Jej vážnosť nebola v necitlivosti, dialo sa niečo horšie. Bola stuhnutá v kŕči, hnedé vlasy s pár šedými prameňmi jej sklesnuto viseli na hlave a do bledých očí sa jej nahrnuli slzy. Videla som, ako zatína zuby a trasie sa. Nie, ona ho milovala. Veľmi. Stisla som jej ruku. Viem ako sa cíti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wiky Dream Wiky Dream | Web | 14. prosince 2013 v 13:19 | Reagovat

krásné..
Umíš hodně dobře popisovat, zajímalo by mě jak to bude dál, jdu číst další kapitolu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama