Nočná mora

12. prosince 2013 v 19:14 | Lexi Invicta Van der Spark |  Básne

Nočná mora


Mátajú ťa sny,
nočné mory kruté.
Život prísny,
oči krvou opuchnuté.



Prehadzuješ sa,
sám, sám v posteli.
Dožiješ sa?
Zmysli ti už zneisteli.

Snívaš, sťa vidíš,
hýbajúci obraz.
A závidíš,
och, aký že to jest podraz!

Sleduješ ako -
Hmm, či zdá sa ti to?
no voľáko...
Vieme, že raz vráti sa to.

Niečo sa blíži,
si takmer sa dosah,
rýchlo plíži,
ničíš si životný rozsah.

Chýba len meter,
meter krutej smrti.
"Koniec, Peter."
Lež v húští sa to vrtí.

Celý svet stíchne,
trvá to len chvíľu,
ktosi zhíkne,
bol vzdialený tak míľu.

Potom hlasný krik,
a hneď zas ticho.
Máš oltárik?
Ľanové pohrebné rúcho.

Výkrik spoznávaš,
dobre ti je známi,
prekonávaš,
že ťa čas žiaľom omámi.

Tam, pri oltári,
s ňou si šťastný stál,
v žalári,
ešte vrahov čas nenastal.

Myslíš - "Hlúpy sen!"
Však tie hviezdy vedia,
že to nie len.
Jej ústa neodpovedia.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama