Hladina

12. prosince 2013 v 18:58 | Lexi Invicta Van der Spark |  Jednorázovky

Hladina


Ruku vrhnem priamo pred seba, ale zastaví sa na polceste. Je biela, akoby patrila voskovej figuríne.
Pred sebou vidím hladinu, zakrývajúce celé moje zorné pole. Jemne sa vlní, kmitá hore a dole. Je ale pevná, celistvá, akýsi povlak držiaci ma preč od sveta, od života.

Narušujú ju len občasné bublinky vychádzajúce z môjho scvrknutého hrdla. Nesú sa tou tekutinou, pomaly stúpajú skrz priestor a lesknúc sa na konci svojej cesty prasknú.
Za vodnou bariérou vidím črtať sa stromy. Preťahujú sa do rôznych tvarov a rozmazávajú, ako sa hladine zachce. Sú tak blízko, ale zároveň ďaleko.
Vlasy, vyzerajúce ako akési vlásočnice, sa mi vznášajú okolo hlavy, pripomínajú úponky temnoty chystajúce sa objať ma do smrteľného zovretia. Šmátram rukami v prázdnom priestore a voda ma oblapuje.
Keď z pľúc odchádza posledný kyslík, zdá sa mi, že sa nemôžem hýbať. Akoby som bola v želatíne, ktorá pomaly hustne a uväzňuje ma v priesvitnej ničote.
Posledná bublina mi unikne spod pier. Sledujem, ako sa blíži hore, niekam, kde ja nedosiahnem.
Spolu s ňou odchádzajú zbytky nádeje. Zovrú sa mi pľúca, hladujú vzduch. Ale ten tu nie je. Len hustá, nepreniknuteľná tekutina. Upriem oči hore. S túžbou hľadím na to, od čoho ma delí bariéra. Posledný krát vystriem ruku, v márnej snahe tam dosiahnuť.
Pred očami sa mi zahmlí. Všetko sa zlieva. Vidím len modrú, tú farbu ukrutnej vody. Už ma naplnila celú, vnikla do úst. Ale ja už necítim. Aj rozmazaná modrá sčernie, je len tma. Ruka mi ochabne a telo sa poddá prúdom.
Plávam. Plávam, ale neviem o tom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama